História:

Chov trpasličích španielov sa neobvykle rozšíril za panovania kráľa Karola I. (1600 - 1649) a jeho syna Karola II. (1630 - 1685), po ktorom dostali aj meno. Karol II. ich veľmi miloval a naplno sa venoval ich chovu. Starí kronikári uštipačne zaznamenali, že hry so smečkou farebných španielov boli jeho vladárovi milšie, ako riešenie štátnych záležitostí. Keď venoval šteňa niektorej dáme, odprevadil svoj dar slovami, že malý psík má lepší pôvod a večšiu cenu ako obdarovaná lady. Plemeno obdaril aj rôznymi výsadami, platnými v konzervatívnom Anglicku dodnes. Ešte v dnešnej dobe má gavalier, ako jediné plemeno, prístup do budovy anglického parlamentu.

V 18. storočí prišli do módy psi so skrátenou nosnou partiou a tak sa z pôvodných psov kráľa Karola chovom oddelilo a ustálilo dnes uznávané plemeno King Charles Spaniel. Títo psíkovia sú menší, s krátkym nosom, s guľatou hlavou a milujú pohodlie svojho domova viac než pohyb vonku. Postupom doby takmer vymizli pôvodný dlhonosí španieli. Takto vyšľachtený king sa však neľúbil všetkým. Niektorí s nostalgiou spomínali na psa Karola II. a tak vznikol nápad vyšľachtiť tento štandardný typ späť. Pán Roswell Eldrige, Američan z Long Islandu, sa zachoval čisto americkým spôsobom. Venoval v rámci Cruftovej výstavy cenu v hodnote 25 libier pre najlepšieho psa a najlepšiu fenku toho chovateľa, ktorý na výstavu privedie psa pripomínajúceho královského španiela zo starých obrazov. Cena sa mala vyplácať po dobu 5 rokov. Niekoľko chovateľov, medzi nimi aj Mrs. Hewit Pitt, sa o to pokúsilo. Použili k tomu King Charlesa, ktorý bol vyradený z chovu pre príliš dlhý nos. Vrtochom módy vďačí tak malý španiel, že nevymrel. Jeho verný prívrženci založili v roku 1882 prvý klub tohto plemena. O dva roky neskôr, keď výsledky boli preukázané, bol spísaný štandard plemena. Jeden milovník psov so zmyslom pre rýdze britský humor, aby ich odlíšil od King Charlesov s plochým nosom a guľatou hlavou, pomenoval ich Cavalier King Charles. Bola to narážka na občiansku vojnu z rokov 1642 - 1646, kedy proti sebe bojovali "kavalieri" - stúpenci Karola I. a "guľaté hlavy" - obrancovia parlamentu. Oficiálne rozdelenie oboch plemien uznal Kennel Club až v roku 1945. Od tej doby sa venuje viac priazne gavalierom, možno je to aj kvôli patronátu, ktorý si nad nimi vzala princezna Margaret.

Temperament:

Je prítulný, veselý, priateľský, nemá sklon k nervozite, vľúdny k deťom a dobre sa znáša s inými psami. Aj keď patrí do skupiny spoločenských plemien (podľa britského rozdelenia plemien do skupiny Toy) neznamená to, že nie je aktívny. Musí byť schopný prejsť či prebehnúť mnoho kilometrov a napr. loviť králiky (na čo sa dodnes mnohí používajú), ale ich oddanosť a mazlivosť z nich robia ideálnych domácich maznáčikov.

Môj (Richiho) názor:

Áno, áno, je presne taký ako ho opisujú knihy. Je veľmi veselý, živý (až príliš), rozmaznaný miláčik Vikiho sestry Ivety. Je to jej hračka, s ktorou dokonca aj spáva v posteli. Kým ja v noci strážim dom on si zatiaľ hovie na gauči, resp. na niekoho bruchu, alebo hrudi a pozerá televízor s ostatnými. Kedysi dávno sa hovorilo o ňom, že keď takto rád leží na hrudi (bruchu) svojich pánov, tak s nich vyťahuje všetky choroby. Veľmi radi sa spolu naťahujeme a hráme, pretože sme obaja ešte šteniatka. On je už síce o rok starší, má 2 roky, ale ja som väčší :o). Obdivujem ho však, pretože on sa ma vôbec nebojí, dokonca keď maškrtí tak na mňa vrčí a je ochotný sa so mnou pustiť do boja. Ja ho však neberiem vážne - toho krpca krpatého. Tiež ho obdivujem pre jeho vytrvalosť a kondíciu. Človek by to do neho ani nepovedal, že bez problémov zvláda naše obľúbené vychádzkové trasy, ktoré s Vikim absolvujeme. Motá sa a pobehuje okolo nás no vždy musí byť za mnou - to sa už naučil. Neodváži sa ísť predo mňa (ináč ho prevalcujem), pretože na čele musím byť ja, pretože ja som pes prieskumník - poľovník.

Len čo to bude možné hneď tu uverejním aj novšie a lepšie fotky, taktiež nezabudnite stránku navštíviť znova!

- richi -